Dvoetočie

Teksty Galiny Ermošinoj — «pis′ma miru», razvivajučšie tradicii Ėmili Dikinson i Eleny Guro, Rozmari Uoldrop i Vladimira Kazakova. Ne samovyraženie, no berežnoe vgljadyvanie, vystraivanie dialoga s ljud′mi i predmetami v ich individual′nosti i složnosti. Odnovremennost′ kasanija i udalenija, radosti i beznadežnosti, ironii i otvetstvennosti. Podvižnyj mir prevračšenij, decentrirujučšego vzgljada i neierarchičeskoj logiki, gde est′ i ėkliptika, i kofejnaja šelucha, i nabor grečeskich bukv, i evropejskij pejzaž. Popytki ulovit′ neslovesnoe slovami, vossozdat′ vnutrennie sobytija pri pomočši associacij, prichodjačšich izvne. Galina Ermošina — poėtessa, prozaik, ėsseist. Avtor knig stichov «Okna doždja» (1990), «Oklik» (1993), «Krugi reči» (2005), knig stichotvorenij v proze «Vremja gorod» (1994), «Oklik nebyvšego vremeni» (2007), «Pesčanye časy» (2013). Perevodit sovremennuju amerikanskuju poėziju (R. Uoldrop, K. Kulidž, L. CHedžinjan, P. Džicci, Mej-Mej Berssenbrjugge, K. Fol′kman, M. Merfi i dr.). Recenzii i stat′i o sovremennoj literature publikovalis′ v žurnalach «Znamja», «Družba narodov», «Oktjabr′», «Novoe literaturnoe obozrenie», «Cirk „Olimp“», «Russkij žurnal». Stichi perevedeny na anglijskij, francuzskij, ital′janskij, pol′skij, kitajskij jazyki. Živet v Samare, rabotaet v biblioteke.